Tenis, známy tiež ako biely šport, je skupinová, loptová hra dvoch alebo štyroch hráčov. Súperi stoja oproti sebe na sieťou rozdelenom hráčskom poli – kurte. Cieľom hry je odraziť tenisovú loptičku raketou tak, aby ju súperi neboli schopní v rámci pravidiel vrátiť späť. Dynamickosť a značná rýchlosť tenisu umožňuje umelcom zachytiť krásu pohybu tohto športu. Takými sú napríklad českí umelci Roman Franta a Laura Limbourg, ruský performer Oleg Kulik či mexický maliar Rufino Tamayo. Na ich umenie, zobrazujúce silu tohto krásneho, ale náročného športu, sa v článku pozrieme bližšie.
Tradičný & slávny Wimbledon
Vznik tenisu ako moderného športu možeme datovať do Anglicka, roku 1875. Túto veľmi populárnu hru si nechal oficiálne patentovať Walter Clopton Wingfield. Jedným z prvých tenisových turnajov prebiehal už v roku 1884. Najstarší a najprestížnejší tenisový turnaj Wimbledon vznikol o dva roky neskôr – 1877, v Londýne. Odvtedy sa každoročne odohráva koncom júna a začiatkom júla v londýnskej štvrti Wimbledon ako tretie zo štyroch podujatí najvyššej kategórie - Grand Slam. Na súčasnom mieste už od roku 1922, teda aktuálne sto rokov. Do svojej umeleckej tvorby sa populárnu športovú disciplínu – tenis – rozhodli zakomponovať viacerí umelci a umelkyňe. Jedným z nich je napríklad talentovaný Oleg Kulik.
Ako živá! Tenistka Kurnikova v hyperrealistickej podobe v prevedení Kulika
Ruský umelec a kontroverzný performer s ukrajinskými koreňmi, Oleg Kulik vie ako zaujať. Jeho najnovší počin – hyperrealistická vosková figúra tenistky Anny Kurnikovej je vystavená v XL galérii v Moskve. Prevedenie figuríny je až desivo živé – s kvapkami potu na čele, pieskom na teniskách a vypracovanými svalmi. Kulik použil vosk a skutočné telesné ochlpenie. Nemôžeme vynechať fakt, že vosková figurína nepodlieha našim fyzikálnym zákonom na planéte Zem – gravitácii. Pôsobí ako zastavená v čase, v tom najlepšom momente hry. A vlasy? Tie sú vzpriamené vďaka prichyteniu k stropu.
Úspešná maliarka a bojovníčka za ženské práva, ktorá sa nebojí lietať
Laura Limbourg je mladá umelkyňa, narodená v Belgicku a žijúca v Prahe. V jej tvorbe, okrem tigrov a žien, môžeme veľmi čerstvo (2022) nájsť diela s názvom: “What a life.” Čo majú spoločné, už iste tušíte. Je to tenis, lepšie povedané – tenisová raketa.
Hráte tenis? Na vaších najnovších obrazoch (2022) môžeme vidieť množstvo postáv s tenisovými raketami...
LL: “Začala jsem ho hrát jako malá, rodiče chtěli, abych dělala nějaký sport. Samozřejmě jsem to tenkrát neocenila, vydržela jsem hrát tak tři roky. Před dvěma lety jsem si znovu zahrála a zjistila jsem, že mě to baví, tak chodím hrát pravidelně, dělá mi to radost.”
Laura maľuje priamo na plátno, rýchlo a bezprostredne. Prípravné skice nepoužíva. Pri svojej maliarskej technike využíva riedený akryl, olejové pastely a akvarely, ktoré do seba rada zlieva a vpíja farby. Kontúry tak pôsobia rozostrene, prachovo, “nedokonalo” a reálne. Jej štýl je osobitý, suverénny a na nič sa nehrá. Maľby môžu na prvý pohľad pôsobiť príliš drzo, dokonca až explicitne, maliarka sa však pomocou zobrazených motívov snaží otvárať silné a dôležité témy celospoločenského rázu.
Ale nie ste len maliarka. Ako ste sa dostali k vášmu koníčku – pilotovaniu lietadiel?
LL: “Rodiče postavili dům u mladoboleslavského letiště, ze zahrady jsem se dívala, jak startují a přistávají letadla. Lítal i můj dědeček, bylo pro mě přirozené to zkusit. Když sednete do letadla, všechny starosti necháte na zemi, nic v tu chvíli není důležitý, soustředíte se jen na ten stroj. Lítání mi přináší zklidnění.”
Prečo začal Franta maľovať tenis namiesto chrobákov?
Roman Franta je český umelec, na výtvarnej scéne je známy predovšetkým svojími sériami malieb chrobákov. “Grand Slam znamená čtyři největší světové tenisové turnaje, ve volném překladu pak velký výbuch. Tato série je pro mě úplně nová cesta. Předtím jsem maloval deset let zcela jinou tématiku, takže pro mě to je v podstatě taky takový velký výbuch.“ vysvetľuje Franta, prečo sa jeho séria obrazov (2008) volá práve po tenise.
Séria Grand Slam (2008) spojuje podľa autora nezlučiteľné. Svet umenia a športu. Bohémskych umelcov, ktorí športom opovrhujú a športovcov, ktorých umenie nezaujíma. A prečo vymenil tenis za chrobáky? “Prý totiž, na rozdíl od jejich stvořitele, brouci hrají blbě tenis.”
Mexická “La tenista”
Zabŕdneme trošku do minulosti. Téma tenisu v umení sa nevyskytuje len v posledných rokoch. Počin mexického umelca Rufino Tamayo je možno trochu nezvyčajný. V diele z roku 1932 “La tenista” sa pomocou oleja na plátne rozhodol zobraziť ženu – tenistku – s tenisovou raketou. Obraz nesie veľmi jednoduchý a význačný názov: Tenistka. Tamayo vo svojom umení používa symbolizmus, prvky európskeho modernizmu a mexického ľudového umenia. V dielach odkazuje na domorodé motívy aj kubistické figúry Picassa či Braquea. Maľuje s emóciou naplnenými farebnými paletami a minimalistickými kompozíciami.
Tenisová hra na jeden záber
Ako by vyzerala tenisová hra na jednom statickom snímku? Možno podobnú otázku si položil kolumbijský umelec Mario Arroyave pri tvorbe edície Tenis – Miami (2020).
Dielo je v skutočnosti fotografia – gližotlač na konzervačnom papieri, jedna z trojedície autora.
Na tenis treba dvoch
Kubánsky umelec Robaldo Rodriguez sa v olejomaľbe “Tenistas” v roku 2003 rozhodol na plátno preniesť dvoch tenistov. Zobrazuje maľba situáciu po zápase alebo pred ňou? Je to kamarátska hra, manželský pár alebo tenisový súperi na život a na smrť?
La Tennis – Woman
V diele umelca, Jean-Paul Griffoulière, možeme vidieť bytosť s tenisovou raketou. Akvarelová maľba s názvom “La Tennis – Woman” z roku 1988 je zaujímavá nielen svojou farebnosťou, vzdušnou kompozíciou, ale najmä hráčkou hrajúcou tenis.